Domček z KARÁT alebo z LEGA?

Po dlhom čase som doslova utiekla domov. Domov k rodičom. Vrátila som sa v čase a ako dieťa som si vytvorila čosi tak, ako som to cítila. Žijeme vo svete, kde viac myslíme ako cítime. Chýbalo mi to. Hľadať kocku po kocke a aj keď to je malé dielo dospelého človeka, je to srdcom dieťaťa, ktoré je stále vo mne a chce mať v živote to, po čom naozaj túži. Nie to, o čom si myslí, že je správne. Láska, vôňa domáceho krbu, vôňa koláčov, dobrého kvalitného domáceho jedla, relax, smiech, hry, detský smiech, dôvera, opora, sila, bezpečie, ...v takej chvíli zabúdam na všetko zlé! Na VŠETKO ZLÉ, neskutočné a chladné...všetko nestále. Lebo to ide mimo mňa. Rešpektujem to v okolí, ale neprijmem to za svoje...

Po rokoch som hrala karty. Tá vôňa. Tie karty, ktoré zahrali už toľko hier a čím viac ich zahrali, tým viac cítiť ich dušu. Poznáte ten pocit, keď držíte takú kartu v ruke? Ak nie, tak si naň spomeňte, ak áno, tak naň nikdy nezabudnite a vždy myslite na to, že tá karta je Váš život, Vaše šťastie. Vy ju držíte v rukách a je to Vaša hra. :)