Báseň o smutnej dlani

Občas sa to proste stane,
Rozídu sa tie dve dlane,
Ktoré chceli spolu navždy byť,
Jedna v druhej žiť. 

Počúvali zvyšok tela,
Každá časť čosi iné chcela.
Srdce duša išlo s dlaňou v jedno,
So zvyškom to vidím biedno.

V tej hlave veľa myšlienok,
Milión pravidiel a podmienok.
Láska ide do spomienok.
Jedna cez druhú kričia,
Ani netušia ako dušu ničia.
Ona dávno vie, čo chce,
Vie, čo súdené je,
Dúfa, že rozum vie.

Spolieha sa.
Srdce duša už výsledok tuší,
I keď vie pre koho buší.
No nepôjde to,
Prečo? Len druhá dlaň vie to.
Vzdala to. Odvial vietor.

Telo túžbou horí,
Srdce bolesť bolí,
Že nemôže držať sa dlaň v dlani,
Ako tomu bolo ešte vlani.
Mohla byť z dlane dlaň pani.
Mohli sa držať dlaň v dlani,
Ruka v ruke navždy spolu,
V zlom, v dobrom, hore či dolu.

Teraz každá sama bude,
Strácajú sa vo svojom osude.
Keď raz chcete s niekým byť,
Tak buďte,
Ak nie, tak sami blúďte.

O lásku treba bojovať,
Ak nie, tak smútok Vám navždy bude panovať.
Bez tej pravej lásky nie len dlaň smutná bude,
Ale celý človek, tak to bude,
Srdce už nie teplé, ale navždy v stude...

Len láska ju zachráni,
Keď znova bude dlaň v dlani.
Telo s telom, Duša s dušou v jedno,
Srdcia šťastné,
Fakt to nie je jedno!

Autor: Jana Chabová 

@ja_gaia ®

Svet - pomaly ho už niet

Keby nebol svet takou veľkou hádankou,
chodila by som kľudne s vyzutou topánkou.
Chodila by som kľudne bosá,
ale asi by mi bola občas kosa,
lebo svet často chladný je,
človek sa už skoro vôbec nesmeje.

Ľudia sa nevedia ani slušne pozdraviť,
ale chorých by chceli pohľadom uzdraviť.
Nevedia jeden druhému úsmev darovať,
každý by chcel každému a svetu panovať.
Svet je krásne miesto,
ale chce to pekné gesto.

Existujú neskutočne krásne miesta,
ale ozaj chce to krásne gestá.
Chce to skutočne skutočné gestá,
naplniť šťastím všetky mestá.
Ale začnime ľudskou dušou,
a nenaháňajme sa tou nenávistnou kušou.

Kráčam prázdnou ulicou,
počujem viac aj bez slov.
Počujem viac, keď tam nik nie je,
a pýtam sa, kam tento svet speje?
Ľudia sa boja dobrými byť,
tak na čo chcú potom dlho až navždy žiť?

Veľa ma naučili odo mňa starší,
vďaka nim robím a chcem robiť svet krajší.
Uvoľním miesto staršiemu,
poradím neskúsenému mladšiemu.

Pozdravím sa kľudne každému človeku,
nežijeme predsa v praveku.
Ideme cestu ďalekú,
tak poďme svorne spolu,
sadnime si k jednému stolu,
nehrajme žiadnu umelú rolu,
buďme ľuďmi nie odľudmi,
plňme sa dodržanými sľubmi.

Usmejte sa prosím, keď sa na Vás usmejem,
verte, že k lepšiemu dňu Vám prispejem.
Pozdravte sa prosím, keď sa pozdravím,
keď pozdravíte sa Vy mne, ja sa s radosťou odzdravím.

Sám sebou

Dnes už nevieme sami sebou byť,
Vlastný život žiť,
Riešime len, ktorý filter použiť,
S kým a ako sa odfotiť.
Už nevieme sami sebou byť.
Všetko potrebu máme skryť,
Ale pritom všetko zverejniť.

Pravú tvár už nepoznáme,
Cez správy sa spoznávame,
Cez lajky sa rozprávame,
Cez komentáre si nadávame.
Všetkých súdime,
Ale vo svojom márne blúdime.
Zamotaní.

Presne tak.

V tej sieti sociálnych sietí,
Strácame pohľady našich detí,
Keď radšej naše príbehy točíme,
To skutočné nech preč nám neuletí,
Na nesprávnu cestu bočíme.
Scrollujeme život,
Nie sme si pilot.

Vo vlastnom vesmíre nie sme si pánom,
Tak bolo to plánom?
Vzdávame sa ľudí, ktorí nás milujú,
Lebo chcú s nami naozaj byť,
A on radšej každú chytí,
Urobí selfie a chce s ňou nereálne žiť.
Chce ju len použiť.
Lebo nevie ako samým sebou byť,
Zabudol aké to je, keď začal fejk(es)om vo vlastnom fejku žiť.

A my sme začali sivieť,
Nie je nás všade s každým vidieť.
Kde máme byť?
Je mi smiešno z toľkej úbohosti,
Kde skutočné lacným začalo byť,
A my sme v tom fejku NAOZAJ začali žiť,
Vodu kázať, víno piť...

Aké clichè.
Nevzdaj sa svojej ríše!
Buď sám sebou, iba tak prídeš tam, kde máš byť,
Iba tak nájdeš JU alebo JEHO, tú alebo toho, s ktorým máš ten skutočný život žiť.

Neboj sa SÁM SEBOU byť.

Hej Ty! :)

"Hej Ty, si tam?
Si sám?
Tak už pre mňa prídi, vezmi ma hocikam.
Možno aj ku hviezdam.
Sprav ma bohatou bez prachov,
Ja túžim byť len Tebou bohatou.

Už môžeš prísť kedy chceš,
Kedy to budeš cítiť,
Poď si ma pevne chytiť,
Dúfam, že to vieš,
Ja to už cítim, som pripravená tiež.

Poďme už byť spolu,
Ja budem hore, Ty môžeš byť kľudne dolu,
Môžeme si zahrať akúkoľvek rolu.
Tak poďme už byť spolu.
Chyť si ma.
Potom zas budeš hore Ty,
Ach, tá sila, ako dva magnety.

Chcem byť Tvojou ženou,
Čakať Ťa vo vani s voňavou penou,
Ako vo váze ruža,
Starať sa o svojho muža.

Už Ťa dobre poznám, nemusím Ťa spoznať,
Viem lásku od nelásky jednoducho rozoznať.
Volá sa to osud,
Tak HEJ TY, aj Ty to posúď."